A tak sa nám končí...

Autor: Barbora Černá | 21.12.2014 o 14:29 | Karma článku: 3,76 | Prečítané:  595x

     Tento kalendárny rok ubehol snáď nadpozemskou rýchlosťou. Aj v politike sa nám toho veru stihlo udiať veeeľa. Poďme si spolu troška zaspomínať na tie „top“ udalosti a pokúsme sa aspoň cez sviatky sa nad tým nepohoršovať a brať to troška z nadhľadom. Skúsme otočiť naše témy počas návštev aspoň raz v roku na niečo príjemnejšie (tak budem dúfať, že sa už nič zaujímavé a pohoršujúce nestane, veď aj naši politici chcú mať pokojné sviatky). Vopred sa ospravedlňujem ak zabudnem spomenúť nejaké skutočne prevratné udalosti. Veď ťažko si to všetko, čo tento rok stihli povystrájať, zapamätať. 

     V prvej rade musím spomenúť to, že tento rok bol skutočne „volebným“ rokom. Počnúc prezidentskými voľbami a končiac komunálnymi. Medzi nimi sme stihli ešte neslávne voľby do Európskeho parlamentu. Začnime teda spomienkou na prezidentské. Bola to teda pekná šou, aspoň podľa mňa. Kandidatúra Roberta Fica, Milana Kňažka, Kisku i Prochádzku boli dosť prekvapivé (áno, dokonca aj kandidatúra Fica ma prekvapila). Prekvapilo ma to, že človek s jeho chuťov po moci sa pokúsi presedlať do kľudnejšieho sedla s menšími právomocami. A práve ten kľud bolo podľa mňa to, čo si od prezidentského kresla sľuboval. Pán premiér totižto vyzerá už naozaj vyčerpane, kruhy pod očami má čoraz väčšie. A hneď čo sa dozvedel to sklamanie, teda, že neodíde na pokojnejšie miesto (prezidentský palác) začal s populistickou kampaňou, prípravami na ďalšie voľby (ale o tom možno potom alebo inokedy). Naším prezidentom sa teda tento rok stal Andrej Kiska. Zmena to je z môjho pohľadu príjemná, veď povedzme si na rovinu, prezident má za úlohu reprezentovať našu krajinu dovnútra i v zahraničí a aká to už bola reprezentácia s tými „jazykovými presmyčkami“, ktorými náš bývalý pán prezident bavil nielen nás Slovákov (milujem tú video kompiláciu, vždy ma pobaví). Ďalším sklamaným kandidátom na prezidenta bol Rado Prochádzka, ktorý využil to, že vzbudil vlnu pozornosti a získal popularitu a založil stranu Sieť. A pritom sa nechal lapiť do siete nahrávkou poslanca Matoviča. Táto kauza je jedna z tých, ktoré jednoducho musím aspoň spomenúť.

     Ďalšími voľbami v poradí boli teda voľby do Európskeho parlamentu. Slovensko bolo v nich označené za „čiernu dieru“ kvôli nízkej volebnej účasti. Analytici za to obviňovali nízky záujem a slabú informovanosť, naznačovali koncepciu druhotných volieb. Ale môžeme sa na to pozrieť z druhej strany. Ako na koncepciu „aj tak to nič nezmení“. Hej Slovač, uvedomelá! Že by? Veď tých 13 poslancov v tom obrovskom parlamente naozaj nemôže s ničím zásadným pohnúť (ani keby náhodou chceli). A takto chceli pasívne protestovať a dať najavo svoj nesúhlas s celou Európskou úniou. No dobre, priznávam, toto je bujaré fantazírovanie.

     Ďalšími a poslednými voľbami boli komunálne. Zvolili sme si nových poslancov do mestského zastupiteľstva (hoci v prípade môjho rodného mesta Skalice, skôr staronových, aj keď sú aj výnimky, teda nové „prírastky“.) a nových primátorov a starostov miest. Na tomto mieste sa ešte pozastavím raz pri Skalici, a nedá mi nezapolemizovať si nad reakciami Skaličanov nad ich novým primátorom. Naozaj sa veľa Skaličanov vyjadrilo, že nesúhlasí so vzhľadom nového primátora, Ľudovíta Baráta. No na druhú stranu si myslím, že dosť sťažností na bradu pána primátora mohlo prísť od nevoličov. Ja budem pána primátora hodnotiť na základe jeho činov a vystupovania a nie brady. Inak mu fandím, je ho jeho výzor, nevidím dôvod prečo by mal po rokoch zmeniť image iba preto, že je na poste primátora, kde sa aj tak dostal aj s bradou! „Hejterov“ sa všade nájde dosť.

     Okrem volieb mi na um prichádzajú najmä udalosti nedávne a to demonštrácie za odvolanie Pavla Pašku, demisia Pašku (ktorá ma prekvapila, pretože si myslím, že demonštrovali isto nevoliči Smeru a preferencie Smeru by až tak veľmi teda neklesli ak by ostal na svojom poste), kariérny postup Petra Pellegriniho, 4 – násobná zmena vo vláde (Zvolenská – Čislák, Malatinský – Pavlis, Čaplovič – Pellegriny, Pellegriny – Draxler), kauza CT-čko, pokojné demonštrácie za odvolanie Fica, ktoré sa nedávno diali na námestí SNP,...

     Teraz sa zamýšľam nad tým, čo ma najviac tento rok z politického diania pobavilo. Musím priznať, že bolo niekoľko Cynických oblúd, ktoré ma fakt patrične pobavili. Ďalej ma pobavilo to, že Fica sleduje dron a jeho vyjadrenie, či ho chcú vidieť v trenkách (nie je to zasa také komické, ale prišlo mi to tak nejako trápno-smiešne), pani čo „hádzala“ v parlamente stoličku a mnoho ďalších takýchto maličkostí na ktoré si teraz nespomenie. A samozrejme z posledných dní ešte „obdarovaný“ Marián Kotleba. Veci, ktoré v skutočnosti vo svojej podstate nie sú smiešne, ale jednoducho nevidím iný spôsob ako prežiť v takomto štáte. A verím, že korupcia, vyhrážky, podvody a ohováračky nie sú len doménou Slovenska, ale takéto a možno ešte horšie javy sú všade vo svete. Preto by som touto cestou chcela požiadať tých Slovákov, ktorí si to tu náhodou čítajú, aby už toľko nehrešili na svoj národ, veď na to tu máme mnoho príslušníkov iných národností. :-D

     Všetkých prajem krásne a hlavne pokojné Vianoce. Verím, že už v prvých januárových dňoch na nás médiá zasa vytiahnu nejakú tú kauzičku, či sa udeje nejaký protestík, jednoducho ten kolotoč sa roztočí nanovo. Preto prajem všetkým aby si dali na Vianoce oddych a nabrali kopec síl na absorbovanie a znášanie toho všetkého, čo sa bude okolo nás diať a to nielen v politike. 

     A keby mal náhodou niekto chuť na vtipy o politikoch... http://tiborbindas.blog.sme.sk/c/371398/hitparada-politickych-vtipov-pridajte-vtip-aj-vy.html?ref=tit 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?