Pán dekan nás neposlal... (svedecká výpoveď)

Autor: Barbora Černá | 8.2.2015 o 18:42 | Karma článku: 12,52 | Prečítané:  21781x

     K ľuďom sa podľa hovorkyne Aliancie za rodinu nedostala informácia o konaní referenda... Za malú účasť tak môžu médiá... Tak takúto reakciu som nečakala, ale ani ma neprekvapila... 

     Ak mne a mojim rodičom prišla do schránky informácia o tom, že sa koná referendum, je dosť pravdepodobné, že podobnú obálku dostali aj ostatní spoluobčania. Okolo referenda bol v posledných mesiacoch taký krik, že to ani hluchí ľudia nemohli nezaregistrovať, nakoľko (i vizuálnu) reklamu mala Aliancia za rodinu všade.

     Ale povolaní boli voliť aj takí, ktorí o to nestáli. Túto sobotu som strávila v komisii pre referendum. Byť pri voľbách je pre mňa vždy veľký osobný zážitok, a nenechala som si ujsť ani referendum. Dokonca som sa ponúkla, že sa prejdem k voličom s prenosnou urnou. Čo bol ešte väčší zážitok ako sedieť celý deň v komisii. Dovoľte mi teda podať svedeckú výpoveď a opísať Vám moje zážitky. 

     S prenosnou urnou sme zavítali už do takmer všetkých domov, kam sme museli ísť. Ostali už len dva. Zúbožený stav, v akom boli títo ľudia, ktorých sme s urnou a obálkami navštívili Vám radšej ani opisovať nebudem. Väčšina nedokázala sama ani zaškrtnúť hlasovací lístok a pomáhali im s tým ich deti. Keď sme klopali a zvonili na dvere predposledného domu, kam sme mali nahlásených záujemcov o hlasovanie, nikto nám neotváral. Paradoxne, na chodbe za dverami som počula hlasy vedúce rozhovor. Pani, ktorá so mnou bola, viditeľne nastavila prenosnú urnu s nápisom referendum, aby si nemysleli, že sme nejakí podomoví predajcovia. Jednoducho ignorácia od ľudí, ktorí si nahlásili, že chcú aby sme k nim prišli. Nechápala som. Vysvetlenie ma však čakalo hneď v ďalšom dome oproti. Otvoril nám pán, ktorý nám povedal: "Prepáčte, ale moja mama odcestovala preč s mojím bratom. Viem, PÁN DEKAN VÁS SEM POSLAL, ale ľutujem mamička nie je doma." Z tohoto mi jasne vyplýva, že ľudí, ktorých som mala na zozname, alebo aspoň niektorých z nich nahlásil samotný pán dekan. Väčšina samozrejme ten hlas dala, hoci nevidela poriadne nie len na hlasovací lístok, ale ani na nás... Boli však veľmi srdeční a vďační, že sme prišli. Iní zasa ignorovali náš príchod alebo sa ospravedlnili, že nie sú doma, hoci nás poslal pán dekan, ako povedal pán. 

     Toto bol príklad zážitku, ktorý by som nemala na konte, ak by som sa neprihlásila do komisie. Okrem toho, sme zažili i kňaza, ktorý bol hrubý na svoju matku ("Čo to čítaš?! Zaškrtni 3x áno a poď!"), po tom, čo mu komisia neumožnila hlasovať, nakoľko nemal bydlisko v našom obvode a nemal hlasovací lístok. Viem si živo predstaviť tú kázeň, ktorú dnes mal o tom, ako mu komisia zmarila hlasovacie právo... 

     Je to len moja krátka výpoveď o tom, čo sa okrem iného včera dialo vo volebnom obvode, kde som strávila môj deň. Neľutujem však tých dlhých hodín, čo som tam sedela alebo išla s urnou. Vidieť reálnych voličov a percentá na internete, je dosť veľký rozdiel. Nakoniec chcem len dodať, že som veľmi rada, že už je po referende. Na slovo "referendum" som asi po tomto roku alergická, lebo sa na mňa tlačilo zo všetkých strán... Nuž ale čo som iné čakala, keď médiá podcenili informovanosť voličov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?